clld / Leader
Hrad sa nachádza v Žilinskom kraji, 10 km na juh od Žiliny v katastri obce Lietava na vysokom kopci nad obcou. Zrúcanina hradu Lietava patrí k najrozsiahlejším a hradným objektom na Slovensku. Dnešná rozloha zrúcaniny leží na ploche 9 478 m2.
15 m vysoká skalná ihla nachádzajúca sa hneď vedľa hlavnej cesty v obci Poluvsie (dnes časť Rajeckých Teplíc) je jedným z najkrajších skalných útvarov na Slovensku. Táto prírodná pamiatka vznikla vďaka erózií, ktorá oddelila úzku časť brala od zvyšku skalného masívu. Poluvsianska skalná ihla je tvorená dolomitom, vďaka čomu ju obrastá vzácna vápnomilná flóra. V minulosti sa využívala na horolezecký výcvik, kvôli puklinám, ktoré sa objavili v strednej a hornej časti ihly, bola však táto činnosť zakázaná. K Poluvsianskej skalnej ihle sa možno poľahky dostať po asfaltovej ceste spájajúcej Rajecké Teplice a Žilinu. Okolo útvaru vedie i náučný chodník z Rajeckých Teplíc do obce Porúbka.
Hrad bol postavený na konci 13. storočia. Na rozdiel od iných okolitých hradov bol pomerne „malý“. Podľa odhadov sa rozprestieral na ploche nie väčšej ako 80 × 120 metrov. Pôvodne sa predpokladalo, že sa nachádzal v Baranovej doline. Až neskoršie prieskumy odhalili jeho skutočnú lokalitu. Rajecký hrad stál na severnom svahu vrchu Dubová, nad obcou Jasenové.
Od septembra sa na horizonte masívu Dubová týči vyhliadková veža, ktorá bola zrealizovaná v rámci mikprojektu Poľsko-slovenské cesty dedičstva realizovaného z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Programu Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014- 2020.
Z geologického a geomorfologického hľadiska ho možno považovať za neuveriteľný a fenomenálny prírodný úkaz. Z vedeckého aspektu môžeme konštatovať, že ide o skalnú trosku vypreparovanú erozívnou činnosťou mrazu a vody. Okolie je celkom husto zalesnené, takže ho z hlavného hrebeňa Súľovských skál nemožno spozorovať, ale vedie k nemu náučný chodník priamo z Rajeckých Teplíc a dá sa poľahky nájsť. Nachádza sa asi 2 hodiny pomalej a pohodlnej pešej chôdze nad obcou Zbýňov. Skalný Budzogáň má podobu zovretej päste a je vysoký približne 12 m.
Základný kameň pre nový Kostol svätej Heleny v Stránskom posvätil pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Bratislavy 22. apríla 1990. S výstavbou nového kostola sa začalo roku 1994 na mieste bývalej cirkevnej školy. Novostavba kostola má dĺžku 15,83 m a šírku 12,70 m. Vo svätyni je okno situované v tvare kríža. Loď osvetľuje 8 vysokých trojkrídlových okien. Hlavný vchod do kostola sa nachádza vedľa veže. V zádverí je trojkrídlové okno a možnosťou priehľadu do kostolného priestoru. Vstup do veže je zároveň vstupom na otvorený chór. Veža so zvonicou má dominantné postavenie, púta pozornosť svojou výškou a nadväznosťou na cestu. Súčasťou kostola je sakristia a chladiareň pre uchovávanie mŕtvych. Obe majú samotné vchody zvonku. Oproti sakristii je malý príručný sklad. Kostol posvätil 19. augusta 1995 nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec.
Gotický kostol pochádza zo 14. storočia, pričom samotná výstavba započala v roku 1368 povolením ostrihomského arcibiskupa. Potreba kostolíka sa zdôrazňovala tým, že miestne obyvateľstvo malo príliš ďaleko dochádzať na bohoslužby do kostola v Rajci hlavne kvôli zime, dažďua niekedy aj povodniam. V 15. storočí došlo k viacerým úpravám - veriaci spevnili múry a vstavali gotické okná.
Gotický kostol pochádza zo 14. storočia, pričom samotná výstavba započala v roku 1368 povolením ostrihomského arcibiskupa. Potreba kostolíka sa zdôrazňovala tým, že miestne obyvateľstvo malo príliš ďaleko dochádzať na bohoslužby do kostola v Rajci hlavne kvôli zime, dažďua niekedy aj povodniam. V 15. storočí došlo k viacerým úpravám - veriaci spevnili múry a vstavali gotické okná.
Gróf Ballestrém, jedna z navplyvnejších osobností obdobia pred 1. svetovou vojnou, dal postaviť zámok v ústí Svitačovej doliny za obcou Kunerad. Stavba sa realizovala v období rokov 1914 - 1916 a predstavuje vtedajšiu modernú secesnú budovu, ktorá čerpala inšpiráciu v súdobej francúzskej architektúre.
Asi 1,5 km od Rajeckých Teplíc smerom na obec Kunerad sa nachádza Farma Prístavky, ktorá je otvorená aj pre verejnosť. Návštevníci majú možnosť vidieť výrobu kozieho syra alebo okúsiť život na farme. Deti sa určite potešia zvieratkám - kone, kozy, prasiatka, kravy, zajace, kačky, sliepky, holuby, ovečky, líšky a cvičené psíky, ktoré pomáhajú pásť kozy. V ponuke je taktiež jazda na koni, vozenie na koči, jazda na rodeo býkovi, predaj produktov z farmy - mlieko, vajcia a iné výrobky.
Memoriál Louisa Crosa venovaný (každoročné turistické podujatie pre cyklistov a peších) je venované pamiatke Louisa Crosa, ktorý sa počas druhej svetovej vojny pridal k partizánom a spolu s priateľmi pôsobil v Strážovských vrchoch, na južnej strane Malej Fatry a v Súľovských skalách.
Kostol Povýšenia sv. kríža bol postavený v rokoch 1936 – 1940, rekonštruovaný v rokoch 1990 – 1991 a vysvätený 15. septembra.
Do územia Rajeckej doliny, priamo do katastra obce Čičmany, zasahuje aj chránená krajinná oblasť Strážovské vrhy. Aj keď len okrajovo, vytvára nezameniteľnú kulisu veľmi členitého a geomorfologicky značne pestrého územia. Toto chránené územie, vyhlásené v roku 1989, patrí medzi rozsiahle horstvá Fatransko-tatranskej oblasti s celkovou výmerou 29 366 ha. Predmetom ochrany je ochrana a racionálne využívanie najzachovalejších častí prírodného prostredia Strážovských a Súľovských vrchov, dnes už vyčlenených ako rovnocenné geomorfologické celky v minulosti jednotne ponímaného pohoria Strážovská hornatina.
V obci Konská pri Žiline stál až do roku 1826 gotický kostol z druhej polovice 14. storočia, zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. V tom roku ho už ako nevyhovujúci zbúrali, aj keď bol ešte v relatívne dobrom stave. Miesto neho na rovnakom mieste postavili najprv dočasnú kaplnku a v krátkom čase začali stavať nový kostol. Ten dokončili až v roku 1840, pričom vežu k nemu dostavali v roku 1949.
Obec Kamenná Poruba leží uprostred Rajeckej doliny pod horstvom Malá Fatra v doline Porubského potoka, 20 km južne od Žiliny v nadmorskej výške 420 m n. m. Po prvýkrát sa spomína v roku 1368 v listine nitrianskeho konventu. Rozvíjala sa ako zemianska dedinka. Z pôvodnej dedinky, kde okrem zemanov žilo niekoľko roľníckych rodín, želiarov, podželiarov a pažitníkov, sa Kamenná Poruba rozrástla do dĺžky, krásy i počtom obyvateľov na vyše 1 800.
Ak cestujete z Rajca do Považskej Bystrice, len 22 km od Žiliny, nemožno minúť nádherný novovybudovaný areál situovaný po oboch stranách tejto cestnej spojnice. Vďaka odľahlejšej polohe v lokalite Rajec - Charubina, v blízkosti obce Veľká Čierna, si tu vyznávači golfového umenia a životného štýlu spolu s ďalšími návštevníkmi vychutnávajú aktívny oddych na viacero spôsobov.
Termálne kúpalisko Veronika patrí už dlhší čas medzi najvyhľadávanejšie areály letnej sezóny v Rajeckej doline. Návštevníci sem prichádzajú z mnohých miest. Voda, ktorá bola objavená pri prieskumných prácach v 70. rokoch 20. storočia, pripomína svojím zložením termálne vody Rajeckých Teplíc. Teplota vody sa pohybuje okolo 26 - 27°C a výdatnosť prameňa je približne 20 l/s.
Farský rímsko - katolícky Kostol sv. Ladislava sa nachádza s strede mesta Rajec. Návštevník ho nemôže minúť, lebo stojí hneď vedľa hlavnej cesty zo Žiliny do Prievidze. Patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie architektonické dedičstvo minulosti. Prvé zmienky o tejto gotickej svätyni môžeme pozorovať už v 14. storočí, presnejšie v roku 1368. Pôvodne jednoloďový kostolík si do dnešných čias zachoval len malú časť svojho charakteru, keďže bol niekoľkokrát prestavaný. Konkrétne ide o spodnú časť veže zaklenutej valenou klenbou. Spolu s čiastočne zachovaným obvodovým murivom to uzatvára západný lomený ranogotický portál. Tento nádherný neskorogotický portál, situovaný na južnej strane kostola, pochádza z 15. storočia. Nakoniec, v 17. storočí došlo k poslednej významnej prestavbe, pričom okolo pôvodného základového múru bol vystavaný kamenný trojloďový kostol s polygonálne zakončeným presbytériom.
K najkrajším kultúrnym pamiatkam mesta Rajec patrí historická renesančná radnica zo 16. storočia. Pôvabná starosvetsky pôsobiaca stavba sa nachádza uprostred typického stredovekého námestia – teda námestia s pravidelným štvoruholníkovým tvarom, do ktorého zo štyroch strán ústia dve ulice zvierajúce pravý uhol. Radnica je jednoposchodovou stavbou prístupnou zo všetkých strán. Po jej obvode sa nachádzajú pôvodne otvorené, dnes však už zasklené arkády, ktoré v minulosti slúžili ako trhovisko. Radnica momentálne funguje ako obradná, koncertná a výstavná sieň.
Mestské múzeum v Rajci vzniklo v roku 1992 a verejnosti bolo sprístupnené v roku 1993. Nachádza sa v budove zo 17. storočia, v južnej časti námestia, ktorá je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok. Ešte v 19. storočí to bol jednoposchodový, renesančne a barokovo upravený meštiansky dom, ktorý slúžil ako mestský pivovar, neskôr ako mestská krčma.
Táto prírodná rezervácia s celkovou rozlohou 10,8 ha sa nachádza na juhozápad od obce Šuja, asi 2 km južne od Rajca. Vyhlásená bola v roku 1983 a vznikla na fluviálnych sedimentoch riečnej nivy Rajčianky. Konkrétne ide o podložie ílovcov centrálno - karpatského paleogénu. Sedimenty sú vytvorené zahlineným vápencovým a dolomitovým štrkom. Európska komisia toto rašelinisko zaradila medzi územia európskeho významu. Z biologického a ekologického hľadiska predstavuje jedinečný mikrosystém ojedinelého modraďovitého územia. Ide o slatinu nasycovanú povrchovou vodou (dva malé meandrujúce vodné toky) s nerovnakou hrúbkou rašeliny. Lokálnu vegetáciu charakterizuje najmä ostrica Dawllova (Carex davolliana), pričom mimoriadne cenným sa javí výskyt dominantnej šašiny hrdzavej (Schoenus ferrugineus) a ďalších zriedkavých reliktných a existenčne ohrozených druhov: žltohlav obyčajný (Trolius altissinus), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium) alebo prvosienka pomúčená (Primula farinosa). Šujské rašelinisko pokrýva rozsiahlými areálmi vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia).
Kaplnka sv. Michala, klasicistická z konca 18. storočia, prestavaná najskôr v druhej polovici 19. storočia a neskôr v 70. rokoch 20 storočia.
Vďaka relatívne blízkej polohe a dobrému vybaveniu Rajecká Lesná patrí aj medzi vyhľadávané miesta zimných športov. Dolina za obcou je dlhá asi 5 km, pričom približne v polovici cesty od obce prichádzame k rozšírenej časti doliny. Tá predstavuje oblasť s vynikajúcimi podmienkami pre zjazdové lyžovanie či snowboarding a taktiež bežecké lyžovanie (s množstvom tratí). Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam (severná orientácia svahu, vyššia poloha v doline) ponúka toto stredisko vynikajúce príležitosti pre milovníkov lyžovania všetkých foriem. Zimná sezóna tu trvá spravidla od decembra do marca. Nadmorská výška základne zjazdoviek je situovaná vo výške 911 m n. m., pričom prepravná kapacita zahŕňa 1400 os./hod. Lyžiarske vleky majú dĺžku 150 m, 350 m a 900 m. Za účelom plnohodnotného využitia svahu, veľká časť týchto vlekov je pokrývaná technickým snehom. Pre lyžiarov sú k dispozícií okrem ubytovacích a stravovacích kapacít aj požičovňa a servis, reps. opravovňa lyží.
Približne 500 m od Baziliky Narodenia Panny Márie a Domu Božieho Narodenia so Slovenským betlehemommožno navštíviť Frivaldskú kalváriu. Zahŕňa 14 malých kaplniek – zastavení posledného utrpenia Pána Ježiša – pri ceste širokým chodníkom na kopec Kalvária. Na vrchu sa týči Kostol Nanebovstúpenia Pána a pred ním kríž Ježišovho ukrižovania. Mnohokrát počas roka sa veriaci nielen z rajeckého dekanátu stretávajú na tomto mieste za účelom prehĺbenia svojho vzťahu k Bohu. Pod kalváriou vyviera prameň s obsahom magnézia a vápnika, o ktorom ľudia tvrdia, že má liečivé účinky. Postavená je tu malá Lurdská kaplnka.
Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej vytvoril majster Jozef Pekara, ktorý začal na tomto diele pracovať v roku 1980. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Vznikal pätnásť rokov a je umiestnený v Dome Božieho milosrdenstva v Rajeckej Lesnej, kde je dielo inštalované. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok, je tu stvárnený bežný život aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a ďalšie. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.Slávnostné verejné otvorenie sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy bola sprístupnená prvá časť - oblasť Stredoslovenského kraja, pričom v nasledovných dvoch rokoch sa dielo skompletizovalo doplnením Západoslovenského a Východoslovenského kraja.
Bazilika Narodenia Panny Márie predstavuje významné pútnické miesto severozápadného Slovenska. Neogotický kostol pochádza z roku 1866. Vedľa baziliky sa nachádza presbytérium, ktorého pôvod siaha do začiatku 14. storočia. Na presbytériu sa zachovali zvyšky gotických fresiek, ktoré sú v súčasnosti pamiatkovo chránené. Kostol bol zasvätený Márii Kráľovnej Anjelov, avšak v roku 1866 zbúraný. Vzácne nástenné maľby znamenajú významnú kultúrno-historickú pamiatku reprezentujúcu monumentálnu maľbu. 7. septembra 2002 získal Kostol Narodenia Panny Márie status „Basilica Minor“, a to vďaka dlhotrvajúcej tradícii uctievania Matky Ježišovej pútnikmi z celého Slovenska prakticky od 15. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj Milostivá socha Panny Márie Friwaldskej, ktorej sú pripisované viaceré uzdravenia. Rajecká Lesná sa zaraďuje medzi popredné pútnické miesta národného významu. Hlavné púte sa každoročne konajú na cirkevný sviatok Narodenia Panny Márie (8. september – hlavná púť), na hody, vo sviatok Najsvätejšej Trojice (jún) a vo sviatok sv. Anny.
V najjužnejšom cípe Lúčanskej Malej Fatry sa rozprestiera na ploche vyše 85 ha národná prírodná rezervácia Kľak. Jeho vrchol dosahuje výšku 1352 m n. m. Táto chránená oblasť, vyhlásená v roku 1966, sa zameriava na ochranu rôznych biotopov, a to najmä karbonátových skalných sutín alpínskeho stupňa, skalných stien a svahov so štrbinovou vegetáciou, javorovo - bukové horské lesy, vápnomilné bukové lesy alebo lipovo - javorové sutinové lesy. Veľmi podstatným predmetom ochrany v tejto lokalite sú aj alpínske a subalpínske vápnomilné, travinno - bylinné porasty. Kľak teda predstavuje nádhernú ukážku vápencovej vegetácie, bučín a skalného vrcholu. Zaberá svahy okolo bralnatého vrcholu v nadmorskej výške okolo 1050 - 1350 m n. m. V severnej časti sa nachádza bukový prales. Vďaka bohatému výskutu karbonátov (vápencov a dolomitov) v podloží sa v priebehu relatívne dlhého času vyvinula hnedá lesná pôda (kambizem) rendzinová, resp. vápencová rendzina a surová pôda karbonárová. V zmiešaných lesoch prevláda buk nad jedľou, smrekom alebo javorom horským. Z chránených rastlín vyskytujúcich sa v oblasti Kľaku možno spomenúť horec Glusiov (Gentiana Clusii), kortúzu Matthiolovu (Cortusa matthioli) alebo ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon). Medzi prvými a najvýznamnejšími prírodovedcami, ktorí študovali tunajšiu flóru a faunu, patril aj švédsky botanik Göran Wanhlenberg. Ten systematizoval rastlinstvo Západných Karpát a v rámci svojho výskumu sa zameral aj na oblasť dnešnej národnej prírodnej rezervácie.
Na mieste, kde sa stretávajú Strážovské vrchy s Lúčanskou malou Fatrou, sa nachádza ďalšie stredisko Rajeckej doliny. Ide o lokalitu Fačkovské sedlo s čarovnými výhľadmi do okolia a najmä na scenériu NPR Kľak. Pre lyžovanie tu nájdu vynikajúce podmienky tak začiatočníci, ako aj náročnejší lyžiari. Lyžiarske stredisko sa nachádza vo Fačkovskom sedle pod vrchom Homôľka (1063 m n. m.), kde sú situované aj vrcholné stanice lyžiarských vlekov. Celková preprvaná kapacita strediska je 2200 os./hod. s maximálnym prevýšením 246 m. Lyžiarom a snowboardistom sú k dispozícií 4 vleky. Tie vozia lyžiarov na začiatok tratí rôznej obtiažnosti s celkovou dĺžkou 4350 m. Svahy majú východnú orientáciu, čo je vzhľadom na terén relatívne výhodný aspekt. Návštevník môže využiť aj požičovňu športových potrieb, dva bufety, reštauráciu v štýle saláša a turistickú ubytovňu. Čo sa týka bežeckých tratí v tomto areáli, z Fačkovského sedla je možné sa dostať až do Čičmian po trase Homôľka - Javorinka. Ide o stredne náročnú bežeckú trať s dĺžkou približne 8 km.
Kostol pochádza zo 17. storočia. Zbarokizovaný bol v rokoch 1788 - 1792. Ide o jednoloďovú stavbu s rovným uzáverom presbytéria a blokovou predstavanou vežou. Loď bola pôvodne krytá krížovou hrebienkovou klenbou, ale pri barokizácií ju preklenuli pruskými klenbami. Fasáda je hladká s barokovými oknami, v ktorých sú kované mreže. Hlavný vstup a predná časť sú orientované na juhozápad. Loď je vertikálne delená a spoločne so vstupom vytvára vyvýšený chór v tvare písmena U. V prednej, o niečo zúženej časti lode sa nachádza presbytérium. Sakristia v severovýchodnom ukončení vytvára zároveň nosný statický podklad pod vežu kostola. Základova konštrukcia je kamenná. Vnútorné zariadenie je neobarokové a neogotické z druhej polovice 19. a 20. storočia. Sakrálny objekt bol rekonštuovaný začiatkom 20. storočia okolo roku 1955. Posledná rekonštrukcia prebehla v rokoch 2011 - 2013. Odborný prieskum kostola odhalil jeho vysoké zaťaženie vlhkosťou. Tá mala, okrem iného, za následok aj vážne statické poruchy nosných obvodových konštrukcií. V súčasnosti je stav kostola veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.
Okrem ľudovej tradície sa v tejto časti Strážovských vrchov vyskytuje aj pomerne známe lyžiarske stredisko. Vyznačuje sa relatívne dobrými podmienkami pre lyžovanie, či už zjazdové alebo bežecké. Táto lokalita nesie názov Javorinka. Leží za obcou na severných svahoch rovnomenného vrchu. Počas zimnej sezóny sa Čičmany menia na atraktívne lyžiarske stredisko, ktoré svojim návštevníkom ponúka šesť lyžiarských vlekov s prepravnou kapacitou 3850 os./hod. Celková dĺžka tratí je 2860 m a najväčšie prevýšenie 323 m. Veľká časť zjazdových tratí je umelo zasnežovaná a najdlhšia zjazdovka meria 1500 m. Väčšina tratí je určená mierne pokročilým lyžiarom. Nachádza sa tu zjazdovka pre deti, ako aj typ trate pre náročnejších lyžiarov, kde má svah sklon viac než 33%. Zjazdové trate sú pravidelne upravované. Vyznávači bežeckého lyžovania môžu využiť dobre označené a upravené bežecké okruhy. Počas sezóny je k dispozícií lyžiarsky servis, požičovňa lyžiarskej výstroje, úschovňa a lyžiarska škola. V závere lyžiarských tratí je k dispozícií niekoľko zariadení rýchleho občerstvenia. Návštevníci môžu využiť možnosť parkovania v blízkosti lyžiarského strediska. Kapacita je 200 automobilov.
Barokovo - klasicistický kaštieľ pochádza z konca 18. storočia. Ide o stavbu obdĺžnikového trojtraktového pôdorysu, v priečelí s priebežnou stĺpovou arkádou. Kaštieľ slúžil pre potreby správcu majerských úradov a zemepána. Súčasťou kašiela bola stodola, ovčiareň, stajňa a krčma. Dnes je v kaštieli penzión, reštaurácia a hostinec.
Barokový kostol v Čičmanoch pochádza z roku 1669. Bol postavený na základoch staršej stavby, pravdepodobne zvonice s modlitebňou, o čom je správa o zvone z roku 1588. Opravený bol pred rokom 1798. Kostol je jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutá krížovými hrebienkovými klenbami na vtiahnutých pilieroch. Fasáda je hladká. Zariadenie interiéru je z 19. a 20. storočia. Z pôvodného zariadenia zostal hlavný oltár postavený okolo roku 1798. Pôvodný obetný stôl bol v roku 1810 nahradený stolom z tvrdého materiálu. Bočný oltár Panny Márie bol vybudovaný v roku 1803 s ľudovými plastikami a kazateľnica v parapete s plastikami Panny Márie, Krista a sv. Anny je z 18. storočia. Kazateľnica bola v roku 1802 dovezená z Tužiny. Organ je z roku 1738 v klasicistickom štýle. Má jeden manuál a 6 registrov.
Dedinka Čičmany leží v kotline Strážovských vrchov, takmer pri prameni rieky Rajčianky. Čičmany sú najvyššie položenou obcou v Žilinskom okrese. Obec je známa predovšetkým ako vzácna národopisná lokalita, ako pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, odevu a výšiviek, vyhlásená v roku 1977. Zrubové domy sa nachádzajú najmä na dolnom konci obce. Keď návštevník prechádza Čičmanmi, mal by si všimnúť vzácne biele geometrické ornamenty, ktoré zdobia množstvo dreveníc. Považské múzeum v Žiline prevádzkuje dva objekty ľudovej architektúry, ktoré sú sprístupnené verejnosti a slúžia na muzeálne účely. Sú to:
