clld / Leader

Región: Národná prírodná rezervácia Kľak

17. september 2015
Národná prírodná rezervácia Kľak

 V najjužnejšom cípe Lúčanskej Malej Fatry sa rozprestiera na ploche vyše 85 ha národná prírodná rezervácia Kľak. Jeho vrchol dosahuje výšku 1352 m n. m. Táto chránená oblasť, vyhlásená v roku 1966, sa zameriava na ochranu rôznych biotopov, a to najmä karbonátových skalných sutín alpínskeho stupňa, skalných stien a svahov so štrbinovou vegetáciou, javorovo - bukové horské lesy, vápnomilné bukové lesy alebo lipovo - javorové sutinové lesy. Veľmi podstatným predmetom ochrany v tejto lokalite sú aj alpínske a subalpínske vápnomilné, travinno - bylinné porasty. Kľak teda predstavuje nádhernú ukážku vápencovej vegetácie, bučín a skalného vrcholu. Zaberá svahy okolo bralnatého vrcholu v nadmorskej výške okolo 1050 - 1350 m n. m. V severnej časti sa nachádza bukový prales. Vďaka bohatému výskutu karbonátov (vápencov a dolomitov) v podloží sa v priebehu relatívne dlhého času vyvinula hnedá lesná pôda (kambizem) rendzinová, resp. vápencová rendzina a surová pôda karbonárová. V zmiešaných lesoch prevláda buk nad jedľou, smrekom alebo javorom horským. Z chránených rastlín vyskytujúcich sa v oblasti Kľaku možno spomenúť horec Glusiov (Gentiana Clusii), kortúzu Matthiolovu (Cortusa matthioli) alebo ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon). Medzi prvými a najvýznamnejšími prírodovedcami, ktorí študovali tunajšiu flóru a faunu, patril aj švédsky botanik Göran Wanhlenberg. Ten systematizoval rastlinstvo Západných Karpát a v rámci svojho výskumu sa zameral aj na oblasť dnešnej národnej prírodnej rezervácie. 

 Dňa 22. decembra 1944 zoskočili pod Kľak parašutisti sovietskej armády, čo dokladuje aj tabuľka osadená pod jeho vrcholom. Počas 2. svetovej vojny zohrala aj táto lokalita svoju veľmi podstatnú úlohu, pretože v okolitých dolinách hľadali úkryt partizáni bojujúci v SNP. 

 Na vrchol Kľaku sa možno dostať z viacerých strán, či už z Fačkovského sedla (na ceste zo Žiliny do Prievidze), z obce Fačkov, ktorá leží pod severnými svahmi, po klasickej červenej z juhovýchodnej strany, alebo z Turca, ak sa vyberieme na západ priamo z obce Vrícko. 

 Táto rezervácia je dokonalým výhliadkovým bodom. Z neho možno dovidieť až do diaľky niekoľkých kilometrov, ba dokonca až desiatok kilometrov na vrcholy Veľkej Fatry - Lysec (1391 m n. m.) a Tlstú (1414 m n. m.), ďalej sú to na juhovýchode Kremnické vrchy - Flochová (1318 m. n. m.) alebo na západe Strážovské vrchy - Veľký Manín (891 m n. m.) či Homôľka (1063 m n. m.).