clld / Leader

Región: Príroda

Poluvsianska skalná ihla

Poluvsianska skalná ihla

15 m vysoká skalná ihla nachádzajúca sa hneď vedľa hlavnej cesty v obci Poluvsie (dnes časť Rajeckých Teplíc) je jedným z najkrajších skalných útvarov na Slovensku. Táto prírodná pamiatka vznikla vďaka erózií, ktorá oddelila úzku časť brala od zvyšku skalného masívu. Poluvsianska skalná ihla je tvorená dolomitom, vďaka čomu ju obrastá vzácna vápnomilná flóra. V minulosti sa využívala na horolezecký výcvik, kvôli puklinám, ktoré sa objavili v strednej a hornej časti ihly, bola však táto činnosť zakázaná. K Poluvsianskej skalnej ihle sa možno poľahky dostať po asfaltovej ceste spájajúcej Rajecké Teplice a Žilinu. Okolo útvaru vedie i náučný chodník z Rajeckých Teplíc do obce Porúbka.

Náučný chodník

Hrad bol postavený na konci 13. sto­ročia. Na rozdiel od iných okolitých hradov bol pomer­ne „malý“. Podľa odhadov sa rozprestieral na ploche nie väčšej ako 80 × 120 metrov. Pôvodne sa predpokladalo, že sa nachádzal v Baranovej do­line. Až neskoršie prieskumy odhalili jeho skutočnú loka­litu. Rajecký hrad stál na se­vernom svahu vrchu Dubová, nad obcou Jasenové.

Rozhľadňa na Dubovej

Rozhľadňa na Dubovej

Od septembra sa na horizonte masívu Dubová týči vyhliadková veža, ktorá bola zrealizovaná v rámci mikprojektu Poľsko-slovenské cesty dedičstva realizovaného z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Programu Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014- 2020.

Skalný budzogáň

Skalný budzogáň

Z geologického a geomorfologického hľadiska ho možno považovať za neuveriteľný a fenomenálny prírodný úkaz. Z vedeckého aspektu môžeme konštatovať, že ide o skalnú trosku vypreparovanú erozívnou činnosťou mrazu a vody. Okolie je celkom husto zalesnené, takže ho z hlavného hrebeňa Súľovských skál nemožno spozorovať, ale vedie k nemu náučný chodník priamo z Rajeckých Teplíc a dá sa poľahky nájsť. Nachádza sa asi 2 hodiny pomalej a pohodlnej pešej chôdze nad obcou Zbýňov. Skalný Budzogáň má podobu zovretej päste a je vysoký približne 12 m.

Cesta 14. storočím

Cesta 14. storočím

Z geologického a geomorfologického hľadiska ho možno považovať za neuveriteľný a fenomenálny prírodný úkaz. Z vedeckého aspektu môžeme konštatovať, že ide o skalnú trosku vypreparovanú erozívnou činnosťou mrazu a vody. Okolie je celkom husto zalesnené, takže ho z hlavného hrebeňa Súľovských skál nemožno spozorovať, ale vedie k nemu náučný chodník priamo z Rajeckých Teplíc a dá sa poľahky nájsť. Nachádza sa asi 2 hodiny pomalej a pohodlnej pešej chôdze nad obcou Zbýňov. Skalný Budzogáň má podobu zovretej päste a je vysoký približne 12 m.

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy

 Do územia Rajeckej doliny, priamo do katastra obce Čičmany, zasahuje aj chránená krajinná oblasť Strážovské vrhy. Aj keď len okrajovo, vytvára nezameniteľnú kulisu veľmi členitého a geomorfologicky značne pestrého územia. Toto chránené územie, vyhlásené v roku 1989, patrí medzi rozsiahle horstvá Fatransko-tatranskej oblasti s celkovou výmerou 29 366 ha. Predmetom ochrany je ochrana a racionálne využívanie najzachovalejších častí prírodného prostredia Strážovských a Súľovských vrchov, dnes už vyčlenených ako rovnocenné geomorfologické celky v minulosti jednotne ponímaného pohoria Strážovská hornatina. 

Prírodná rezervácia Šujské rašelinisko

Prírodná rezervácia Šujské rašelinisko

 Táto prírodná rezervácia s celkovou rozlohou 10,8 ha sa nachádza na juhozápad od obce Šuja, asi 2 km južne od Rajca. Vyhlásená bola v roku 1983 a vznikla na fluviálnych sedimentoch riečnej nivy Rajčianky. Konkrétne ide o podložie ílovcov centrálno - karpatského paleogénu. Sedimenty sú vytvorené zahlineným vápencovým a dolomitovým štrkom. Európska komisia toto rašelinisko zaradila medzi územia európskeho významu. Z biologického a ekologického hľadiska predstavuje jedinečný mikrosystém ojedinelého modraďovitého územia. Ide o slatinu nasycovanú povrchovou vodou (dva malé meandrujúce vodné toky) s nerovnakou hrúbkou rašeliny. Lokálnu vegetáciu charakterizuje najmä ostrica Dawllova (Carex davolliana), pričom mimoriadne cenným sa javí výskyt dominantnej šašiny hrdzavej (Schoenus ferrugineus) a ďalších zriedkavých reliktných a existenčne ohrozených druhov: žltohlav obyčajný (Trolius altissinus), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium) alebo prvosienka pomúčená (Primula farinosa). Šujské rašelinisko pokrýva rozsiahlými areálmi vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia). 

Ski park Rajecká Lesná

Ski park Rajecká Lesná

 Vďaka relatívne blízkej polohe a dobrému vybaveniu Rajecká Lesná patrí aj medzi vyhľadávané miesta zimných športov. Dolina za obcou je dlhá asi 5 km, pričom približne v polovici cesty od obce prichádzame k rozšírenej časti doliny. Tá predstavuje oblasť s vynikajúcimi podmienkami pre zjazdové lyžovanie či snowboarding a taktiež bežecké lyžovanie (s množstvom tratí). Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam (severná orientácia svahu, vyššia poloha v doline) ponúka toto stredisko vynikajúce príležitosti pre milovníkov lyžovania všetkých foriem. Zimná sezóna tu trvá spravidla od decembra do marca. Nadmorská výška základne zjazdoviek je situovaná vo výške 911 m n. m., pričom prepravná kapacita zahŕňa 1400 os./hod. Lyžiarske vleky majú dĺžku 150 m, 350 m a 900 m. Za účelom plnohodnotného využitia svahu, veľká časť týchto vlekov je pokrývaná technickým snehom. Pre lyžiarov sú k dispozícií okrem ubytovacích a stravovacích kapacít aj požičovňa a servis, reps. opravovňa lyží. 

Národná prírodná rezervácia Kľak

Národná prírodná rezervácia Kľak

 V najjužnejšom cípe Lúčanskej Malej Fatry sa rozprestiera na ploche vyše 85 ha národná prírodná rezervácia Kľak. Jeho vrchol dosahuje výšku 1352 m n. m. Táto chránená oblasť, vyhlásená v roku 1966, sa zameriava na ochranu rôznych biotopov, a to najmä karbonátových skalných sutín alpínskeho stupňa, skalných stien a svahov so štrbinovou vegetáciou, javorovo - bukové horské lesy, vápnomilné bukové lesy alebo lipovo - javorové sutinové lesy. Veľmi podstatným predmetom ochrany v tejto lokalite sú aj alpínske a subalpínske vápnomilné, travinno - bylinné porasty. Kľak teda predstavuje nádhernú ukážku vápencovej vegetácie, bučín a skalného vrcholu. Zaberá svahy okolo bralnatého vrcholu v nadmorskej výške okolo 1050 - 1350 m n. m. V severnej časti sa nachádza bukový prales. Vďaka bohatému výskutu karbonátov (vápencov a dolomitov) v podloží sa v priebehu relatívne dlhého času vyvinula hnedá lesná pôda (kambizem) rendzinová, resp. vápencová rendzina a surová pôda karbonárová. V zmiešaných lesoch prevláda buk nad jedľou, smrekom alebo javorom horským. Z chránených rastlín vyskytujúcich sa v oblasti Kľaku možno spomenúť horec Glusiov (Gentiana Clusii), kortúzu Matthiolovu (Cortusa matthioli) alebo ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon). Medzi prvými a najvýznamnejšími prírodovedcami, ktorí študovali tunajšiu flóru a faunu, patril aj švédsky botanik Göran Wanhlenberg. Ten systematizoval rastlinstvo Západných Karpát a v rámci svojho výskumu sa zameral aj na oblasť dnešnej národnej prírodnej rezervácie. 

Lyžiarske stredisko Fačkovské sedlo

Lyžiarske stredisko Fačkovské sedlo

 Na mieste, kde sa stretávajú Strážovské vrchy s Lúčanskou malou Fatrou, sa nachádza ďalšie stredisko Rajeckej doliny. Ide o lokalitu Fačkovské sedlo s čarovnými výhľadmi do okolia a najmä na scenériu NPR Kľak. Pre lyžovanie tu nájdu vynikajúce podmienky tak začiatočníci, ako aj náročnejší lyžiari. Lyžiarske stredisko sa nachádza vo Fačkovskom sedle pod vrchom Homôľka (1063 m n. m.), kde sú situované aj vrcholné stanice lyžiarských vlekov. Celková preprvaná kapacita strediska je 2200 os./hod. s maximálnym prevýšením 246 m. Lyžiarom a snowboardistom sú k dispozícií 4 vleky. Tie vozia lyžiarov na začiatok tratí rôznej obtiažnosti s celkovou dĺžkou 4350 m. Svahy majú východnú orientáciu, čo je vzhľadom na terén relatívne výhodný aspekt. Návštevník môže využiť aj požičovňu športových potrieb, dva bufety, reštauráciu v štýle saláša a turistickú ubytovňu. Čo sa týka bežeckých tratí v tomto areáli, z Fačkovského sedla je možné sa dostať až do Čičmian po trase Homôľka - Javorinka. Ide o stredne náročnú bežeckú trať s dĺžkou približne 8 km. 

Lyžiarske stredisko SKI Čičmany

Lyžiarske stredisko SKI Čičmany

 Okrem ľudovej tradície sa v tejto časti Strážovských vrchov vyskytuje aj pomerne známe lyžiarske stredisko. Vyznačuje sa relatívne dobrými podmienkami pre lyžovanie, či už zjazdové alebo bežecké. Táto lokalita nesie názov Javorinka. Leží za obcou na severných svahoch rovnomenného vrchu. Počas zimnej sezóny sa Čičmany menia na atraktívne lyžiarske stredisko, ktoré svojim návštevníkom ponúka šesť lyžiarských vlekov s prepravnou kapacitou 3850 os./hod. Celková dĺžka tratí je 2860 m a najväčšie prevýšenie 323 m. Veľká časť zjazdových tratí je umelo zasnežovaná a najdlhšia zjazdovka meria 1500 m. Väčšina tratí je určená mierne pokročilým lyžiarom. Nachádza sa tu zjazdovka pre deti, ako aj typ trate pre náročnejších lyžiarov, kde má svah sklon viac než 33%. Zjazdové trate sú pravidelne upravované. Vyznávači bežeckého lyžovania môžu využiť dobre označené a upravené bežecké okruhy. Počas sezóny je k dispozícií lyžiarsky servis, požičovňa lyžiarskej výstroje, úschovňa a lyžiarska škola. V závere lyžiarských tratí je k dispozícií niekoľko zariadení rýchleho občerstvenia. Návštevníci môžu využiť možnosť parkovania v blízkosti lyžiarského strediska. Kapacita je 200 automobilov.