clld / Leader

Región: Pamiatky

Lietavský hrad

Lietavský hrad

Hrad sa nachádza v Žilinskom kraji, 10 km na  juh od Žiliny v katastri obce Lietava na vysokom kopci nad obcou. Zrúcanina hradu Lietava patrí k najrozsiahlejším a hradným objektom na Slovensku. Dnešná rozloha zrúcaniny leží na ploche 9 478 m2.

Kostol sv. Heleny v Stránskom

Kostol sv. Heleny v Stránskom

 Základný kameň pre nový Kostol svätej Heleny v Stránskom posvätil pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Bratislavy 22. apríla 1990. S výstavbou nového kostola sa začalo roku 1994 na mieste bývalej cirkevnej školy. Novostavba kostola má dĺžku 15,83 m a šírku 12,70 m. Vo svätyni je okno situované v tvare kríža. Loď osvetľuje 8 vysokých trojkrídlových okien. Hlavný vchod do kostola sa nachádza vedľa veže. V zádverí je trojkrídlové okno a možnosťou priehľadu do kostolného priestoru. Vstup do veže je zároveň vstupom na otvorený chór. Veža so zvonicou má dominantné postavenie, púta pozornosť svojou výškou a nadväznosťou na cestu. Súčasťou kostola je sakristia a chladiareň pre uchovávanie mŕtvych. Obe majú samotné vchody zvonku. Oproti sakristii je malý príručný sklad. Kostol posvätil 19. augusta 1995 nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec.

Zrúcanina gotického kostola v Stránskom

Zrúcanina gotického kostola v Stránskom

 Gotický kostol pochádza zo 14. storočia, pričom samotná výstavba započala v roku 1368 povolením ostrihomského arcibiskupa. Potreba kostolíka sa zdôrazňovala tým, že miestne obyvateľstvo malo príliš ďaleko dochádzať na bohoslužby do kostola v Rajci hlavne kvôli zime, dažďua niekedy aj povodniam. V 15. storočí došlo k viacerým úpravám - veriaci spevnili múry a vstavali gotické okná.

Kuneradský zámok

Kuneradský zámok

 Gróf Ballestrém, jedna z navplyvnejších osobností obdobia pred 1. svetovou vojnou, dal postaviť zámok v ústí Svitačovej doliny za obcou Kunerad. Stavba sa realizovala v období rokov 1914 - 1916 a predstavuje vtedajšiu modernú secesnú budovu, ktorá čerpala inšpiráciu v súdobej francúzskej architektúre.

Kostol Povýšenia sv. kríža v Malej Čiernej

 Kostol Povýšenia sv. kríža bol postavený v rokoch 1936 – 1940, rekonštruovaný v rokoch 1990 – 1991 a vysvätený 15. septembra. 

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Konskej

 V obci Konská pri Žiline stál až do roku 1826 gotický kostol z druhej polovice 14. storočia, zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. V tom roku ho už ako nevyhovujúci zbúrali, aj keď bol ešte v relatívne dobrom stave. Miesto neho na rovnakom mieste postavili najprv dočasnú kaplnku a v krátkom čase začali stavať nový kostol. Ten dokončili až v roku 1840, pričom vežu k nemu dostavali v roku 1949.

Kostol Všetkých Svätých v Kamennej Porube

Kostol Všetkých Svätých v Kamennej Porube

 Obec Kamenná Poruba leží uprostred Rajeckej doliny pod horstvom Malá Fatra v doline Porubského potoka, 20 km južne od Žiliny v nadmorskej výške 420 m n. m.  Po prvýkrát sa spomína v roku 1368 v listine nitrianskeho konventu. Rozvíjala sa ako zemianska dedinka. Z pôvodnej dedinky, kde okrem zemanov žilo niekoľko roľníckych rodín, želiarov, podželiarov a pažitníkov, sa Kamenná Poruba rozrástla do dĺžky, krásy i počtom obyvateľov na vyše 1 800. 

Kostol sv. Ladislava v Rajci

 Farský rímsko - katolícky Kostol sv. Ladislava sa nachádza s strede mesta Rajec. Návštevník ho nemôže minúť, lebo stojí hneď vedľa hlavnej cesty zo Žiliny do Prievidze. Patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie architektonické dedičstvo minulosti. Prvé zmienky o tejto gotickej svätyni môžeme pozorovať už v 14. storočí, presnejšie v roku 1368. Pôvodne jednoloďový kostolík si do dnešných čias zachoval len malú časť svojho charakteru, keďže bol niekoľkokrát prestavaný. Konkrétne ide o spodnú časť veže zaklenutej valenou klenbou. Spolu s čiastočne zachovaným obvodovým murivom to uzatvára západný lomený ranogotický portál. Tento nádherný neskorogotický portál, situovaný na južnej strane kostola, pochádza z 15. storočia. Nakoniec, v 17. storočí došlo k poslednej významnej prestavbe, pričom okolo pôvodného základového múru bol vystavaný kamenný trojloďový kostol s polygonálne zakončeným presbytériom. 

Renesančná radnica v Rajci

Renesančná radnica v Rajci

 K najkrajším kultúrnym pamiatkam mesta Rajec patrí historická renesančná radnica zo 16. storočia. Pôvabná starosvetsky pôsobiaca stavba sa nachádza uprostred typického stredovekého námestia – teda námestia s pravidelným štvoruholníkovým tvarom, do ktorého zo štyroch strán ústia dve ulice zvierajúce pravý uhol. Radnica je jednoposchodovou stavbou prístupnou zo všetkých strán. Po jej obvode sa nachádzajú pôvodne otvorené, dnes však už zasklené arkády, ktoré v minulosti slúžili ako trhovisko. Radnica momentálne funguje ako obradná, koncertná a výstavná sieň.

Kaplnka sv. Michala, Ďurčiná

Kaplnka sv. Michala, Ďurčiná

Kaplnka sv. Michala, klasicistická z konca 18. storočia, prestavaná najskôr v druhej polovici 19. storočia a neskôr v 70. rokoch 20 storočia.

Kalvária v Rajeckej Lesnej

Kalvária v Rajeckej Lesnej

 Približne 500 m od Baziliky Narodenia Panny Márie a Domu Božieho Narodenia so Slovenským betlehemommožno navštíviť Frivaldskú kalváriu. Zahŕňa 14 malých kaplniek – zastavení posledného utrpenia Pána Ježiša – pri ceste širokým chodníkom na kopec Kalvária. Na vrchu sa týči Kostol Nanebovstúpenia Pána a pred ním kríž Ježišovho ukrižovania. Mnohokrát počas roka sa veriaci nielen z rajeckého dekanátu stretávajú na tomto mieste za účelom prehĺbenia svojho vzťahu k Bohu. Pod kalváriou vyviera prameň s obsahom magnézia a vápnika, o ktorom ľudia tvrdia, že má liečivé účinky. Postavená je tu malá Lurdská kaplnka. 

Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej

 Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej vytvoril majster Jozef Pekara, ktorý začal na tomto diele pracovať v roku 1980. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Vznikal pätnásť rokov a je umiestnený v Dome Božieho milosrdenstva v Rajeckej Lesnej, kde je dielo inštalované. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok, je tu stvárnený bežný život aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a ďalšie. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.Slávnostné verejné otvorenie sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy bola sprístupnená prvá časť - oblasť Stredoslovenského kraja, pričom v nasledovných dvoch rokoch sa dielo skompletizovalo doplnením Západoslovenského a Východoslovenského kraja.

Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej

Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej

 Bazilika Narodenia Panny Márie predstavuje významné pútnické miesto severozápadného Slovenska. Neogotický kostol pochádza z roku 1866. Vedľa baziliky sa nachádza presbytérium, ktorého pôvod siaha do začiatku 14. storočia. Na presbytériu sa zachovali zvyšky gotických fresiek, ktoré sú v súčasnosti pamiatkovo chránené. Kostol bol zasvätený Márii Kráľovnej Anjelov, avšak v roku 1866 zbúraný. Vzácne nástenné maľby znamenajú významnú kultúrno-historickú pamiatku reprezentujúcu monumentálnu maľbu. 7. septembra 2002 získal Kostol Narodenia Panny Márie status „Basilica Minor“, a to vďaka dlhotrvajúcej tradícii uctievania Matky Ježišovej pútnikmi z celého Slovenska prakticky od 15. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj Milostivá socha Panny Márie Friwaldskej, ktorej sú pripisované viaceré uzdravenia. Rajecká Lesná sa zaraďuje medzi popredné pútnické miesta národného významu. Hlavné púte sa každoročne konajú na cirkevný sviatok Narodenia Panny Márie (8. september – hlavná púť), na hody, vo sviatok Najsvätejšej Trojice (jún) a vo sviatok sv. Anny.

Kostol sv. Mikuláša vo Fačkove

Kostol sv. Mikuláša vo Fačkove

 Kostol pochádza zo 17. storočia. Zbarokizovaný bol v rokoch 1788 - 1792. Ide o jednoloďovú stavbu s rovným uzáverom presbytéria a blokovou predstavanou vežou. Loď bola pôvodne krytá krížovou hrebienkovou klenbou, ale pri barokizácií ju preklenuli pruskými klenbami. Fasáda je hladká s barokovými oknami, v ktorých sú kované mreže. Hlavný vstup a predná časť sú orientované na juhozápad. Loď je vertikálne delená a spoločne so vstupom vytvára vyvýšený chór v tvare písmena U. V prednej, o niečo zúženej časti lode sa nachádza presbytérium. Sakristia v severovýchodnom ukončení vytvára zároveň nosný statický podklad pod vežu kostola. Základova konštrukcia je kamenná. Vnútorné zariadenie je neobarokové a neogotické z druhej polovice 19. a 20. storočia. Sakrálny objekt bol rekonštuovaný začiatkom 20. storočia okolo roku 1955. Posledná rekonštrukcia prebehla v rokoch 2011 - 2013. Odborný prieskum kostola odhalil jeho vysoké zaťaženie vlhkosťou. Tá mala, okrem iného, za následok aj vážne statické poruchy nosných obvodových konštrukcií. V súčasnosti je stav kostola veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.

Barokovo - klasicistický zemepánsky kaštieľ v Čičmanoch

Barokovo - klasicistický zemepánsky kaštieľ v Čičmanoch

 Barokovo - klasicistický kaštieľ pochádza z konca 18. storočia. Ide o stavbu obdĺžnikového trojtraktového pôdorysu, v priečelí s priebežnou stĺpovou arkádou. Kaštieľ slúžil pre potreby správcu majerských úradov a zemepána. Súčasťou kašiela bola stodola, ovčiareň, stajňa a krčma. Dnes je v kaštieli penzión, reštaurácia a hostinec.

Kostol Povýšenia sv. Kríža v Čičmanoch

Kostol Povýšenia sv. Kríža v Čičmanoch

 Barokový kostol v Čičmanoch pochádza z roku 1669. Bol postavený na základoch staršej stavby, pravdepodobne zvonice s modlitebňou, o čom je správa o zvone z roku 1588. Opravený bol pred rokom 1798. Kostol je jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutá krížovými hrebienkovými klenbami na vtiahnutých pilieroch. Fasáda je hladká. Zariadenie interiéru je z 19. a 20. storočia. Z pôvodného zariadenia zostal hlavný oltár postavený okolo roku 1798. Pôvodný obetný stôl bol v roku 1810 nahradený stolom z tvrdého materiálu. Bočný oltár Panny Márie bol vybudovaný v roku 1803 s ľudovými plastikami a kazateľnica v parapete s plastikami Panny Márie, Krista a sv. Anny je z 18. storočia. Kazateľnica bola v roku 1802 dovezená z Tužiny. Organ je z roku 1738 v klasicistickom štýle. Má jeden manuál a 6 registrov.