Región: Zrúcanina gotického kostola v Stránskom

 Gotický kostol pochádza zo 14. storočia, pričom samotná výstavba započala v roku 1368 povolením ostrihomského arcibiskupa. Potreba kostolíka sa zdôrazňovala tým, že miestne obyvateľstvo malo príliš ďaleko dochádzať na bohoslužby do kostola v Rajci hlavne kvôli zime, dažďua niekedy aj povodniam. V 15. storočí došlo k viacerým úpravám - veriaci spevnili múry a vstavali gotické okná.

 Starobylý kostol, v minulosti zasvätený sv. Helene, sa nachádza na hornom konci obce, po pravej strane cesty smerom na križovatku s Kuneradom, Konskou a Rajeckými Tepliciami. V minulosti stál teda nad dedinou. Obklopoval ho oplotený cintorín, ktorý sa využíva do dnešných čias. S cieľom stabilizovať kostolík prišli ľudia s myšlienkou spevniť ho podpornými múrmi. Zvyšky týchto bočných múrov možno badať dodnes. 

 Na základe historických prameňov môžeme konsťatovať, že dve gotické okná a klenba predstavovali hlavné vtedajšie architektonické charakteristiky kostola. Avšak okolo roku 1800 sa klenba prepadla, a tak ju veriaci nahradili drevenou povalou. Ďalšiu stavebnú nevýhodu predstavovala neustále zavlhnutá sakristia. Hlavne preto sa kňazské, bohoslužobné rúcha vešali na hradu, zamurovanú do protiľahlých stien. Oltárny (obetný) stôl dôsledne vypracovaný z dreva, umelecky vyrezávaná kazateľnica či pokladnička spolu s mosadznou nádobou na svätenú vodu - to je len niekoľko príkladov skromného zariadenia v interiéri kostola sv. Heleny. 

 Oltár a sakritia boli oddelené od chrámovej lode triumfálnym oblúkom. Uzatváral ju drevený doskovitý strop a presvetľovali tri okná. Takisto drevený chorus podporený stĺpmi poskytoval priestor pre organistu (5-registrový organ). Murovaná veža s nízkou šindľovou strechou, podobnou hlavnej streche kostolíka, priliehala ku hlavnému múru, avšak vchádzalo sa do nej zvonku. Obsahovala dva zvony, z nich väčší, odliaty vo Varíne z 18. storočia, vážil približne 250 kg a bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Druhý bol o niečo menší (asi 200 kg). Kosto disponoval dvoma oltármi, pričom na hlavnom sa nachádzali obrazy zasvätené sv. Helene a sv. Rozálii. Po bokoch oltára sa týčili sochy svätcov: sv. Jána Krstiteľa, sv. Rócha, sv. Apolónie a sv. Agnesy. Oltár dopĺňal svätostánok s maľbou Ježiša Krista, Spasiteľa. Na vedľajšom oltári bol umiestnený obraz Svätej Rodiny doplnený o sochu Panny Márie.

 Sväté omše sa tu v minulosti slúžili každú tretiu nedeľu a v prípade pohrebných obradov. Súčasťou cirkevného majektu, prináležiacom ku kostolu, boli aj polia a role, ktoré si drobní roľníci z okolia za poplatok prenajímali, a tak sa mohol kostol udržiavať. Avšak zásadná zmena prichádza 15. januára 1858, kedy seizmické otrasy dovtedy nevídaných rozmerov s epicentrom pri vrchole Minčol v Lúčanskej Malej Fatre drasticky zničili tento vzácny kostolík. Bol taký poškodený, že akákoľvek účasť na svätej omši mohla dopadnúť pre veriacich tragicky. Narušená stabilita, značne poškodený plášť a strecha znamenali odsúdenie kostola sv. Heleny na uzatvorenie (1877) a následné chátranie. Sochy boli v minulosti prevezené do farského kostola v Konskej. Zvony sa počas 1. svetovej vojny použili na zbrojársku výrobu. Pozostatok veže gotického kostola sv. Heleny bol v roku 1992 spevnený z dôvodu ochrany a aspoň čiastočnej konzervácie tejto cennej historickej pamiatky na území Rajeckej doliny. Ruiny tohto chrámu dodnes stoja nad obcou a pripomínajú hrôzy zemetrasnej činnosti, ktorá v minulosti neobišla ani Slovensko.